Úvod
Druhý vatikánsky koncil vo svojej konštitúcii Lumen gentium hovorí, že svätý Boží ľud má účasť na Kristovom prorockom úrade „tým, že o ňom vydáva živé svedectvo, najmä životom podľa viery a lásky, ako aj tým, že prináša obetu chvály Bohu, totiž ovocie úst vyznávajúcich jeho meno (porov. Hebr 13, 15)“ (LG 12). Tento dokument pripomína, že „medzi jeho členmi jestvuje rozdielnosť; niektorí jeho členovia slúžia svojim bratom v posvätnej službe podľa životného stavu a zamerania“ (LG 13). Ježiš Kristus odovzdal učeníkom svoju moc, aby aj oni nadobudli kráľovskú slobodu a sebazaprením i svätým životom premáhali v sebe samých kráľovstvo hriechu, ba aby slúžili Kristovi aj v iných ľuďoch a takto pokorou a trpezlivosťou privádzali svojich bratov ku Kristovi, ktorému slúžiť znamená kraľovať, ako povzbudzuje sv. Pavol: „Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!“ (Gal 5, 13). Keď sa Druhý vatikánsky koncil rozhodol obnoviť diakonát ako trvalú službu v Cirkvi, urobil to v rámci celkovej obnovy Cirkvi. Z koncilových rozhodnutí zisťujeme tri dôvody obnovy trvalého diakonátu. Prvý dôvod je túžba obnoviť plnosť apoštolských služieb. Druhý dôvod je túžba posilniť sviatostné svätenie tých, ktorí sú určení na službu. Tretí dôvod je činnosť Cirkvi v tých oblastiach, kde sa cirkevný život nedá naplno uskutočniť. V zmysle dogmatickej konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium 29, ako aj motu proprio Sacrum diaconatus ordinem z 18. júna 1967, motu proprio Ad pascendum z 15. augusta 1972, listu Kongregácie pre katolícku výchovu Come è a conoscenza zo 16. júla 1969, kán.236 Kódexu kánonického práva z roku 1983, Základného poriadku pre formovanie trvalých diakonov z 12. februára 1998
a Direktória pre službu a život trvalých diakonov z 22. februára 1998, Konferencia biskupov Slovenska stanovuje nasledujúci Štatút trvalého diakonátu na území Slovenska po schválení Kongregáciou pre klérus 14. mája 2014 na obdobie šiestich rokov. Zriadenie trvalého diakonátu na území Slovenska vychádza z rozhodnutia Cirkvi obnoviť charizmu trvalého diakonátu, ako aj z konkrétnej aktuálnej náboženskej situácie v niektorých diecézach, čiže z potreby pomôcť kňazom v pastorácii a aspoň čiastočne zabezpečiť duchovnú starostlivosť najmä v tých farnostiach, ktoré sú dlhodobejšie bez vlastného duchovného pastiera. Na území Slovenska v cirkevných provinciách latinského obradu sa zriaďuje trvalý diakonát. Treba si uvedomiť, že diakon je vysvätený pre službu – „diakoniu“,
nie však v dôsledku osobných záujmov jednotlivca, ale v perspektíve služby Cirkvi, a to vzhľadom na liturgickú a pastoračnú službu, ako hierarchický stupeň v dvoch základných formách:
1) trvalý diakonát tých, čo ho prijímajú ako slobodní alebo vdovci so záväzkom celoživotného celibátu;
2) trvalý diakonát tých, čo ho prijímajú ako ženatí, na ktorých sa v prípade ovdovenia taktiež vzťahuje záväzok celibátu. Diakonát bol obnovený pre permanentnú službu Cirkvi v dnešnom svete. Treba vyjadriť nádej, že bude prijatý v súlade s jej potrebami, aby tak reprezentoval slúžiaceho Krista v slúžiacej Cirkvi.
Mons. Viliam Judák,
predseda Komisie pre klérus
Konferencie biskupov Slovenska