Dnes uplynulo 150 rokov od vydania dekrétu Quemadmodum Deus, ktorým blahoslavený Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi, pohnutý vážnymi a bolestnými okolnosťami, v ktorých sa nachádzala Cirkev, sužovaná nepriateľstvom ľudí.
Pápež František, s úmyslom zachovať zverenie celej Cirkvi pod mocný patronát Ježišovho ochrancu, nariadil, aby sa od dnešného dňa ‒ na ktorý pripadá výročie vydania tohto dekrétu a zároveň sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, nevesty najčistejšieho Jozefa ‒ až do 8. decembra 2021 slávil osobitný Rok svätého Jozefa, počas ktorého každý veriaci môže podľa jeho vzoru posilňovať svoj život viery dôsledným plnením Božej vôle.
Všetci veriaci takto budú mať možnosť usilovať sa modlitbami a dobrými skutkami s pomocou sv. Jozefa, hlavy nebeskej Rodiny z Nazareta, získať útechu a úľavu vo vážnych ľudských a spoločenských trápeniach, ktoré dnes sužujú svet.
Úcta k ochrancovi Vykupiteľa sa v dejinách Cirkvi rozvinula až do tej miery, že po Matke Božej, jeho manželke, je jedným z najviac uctievaných svätých, a sú mu tiež zverené rôzne patronáty.
Učiteľský úrad Cirkvi naďalej odhaľuje v tejto pokladnici, ktorou je sv. Jozef, staré i nové poklady, podobne ako hospodár v Matúšovom evanjeliu, ktorý „vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13, 52).
Na dokonalé dosiahnutie zamýšľaného cieľa veľmi dobre poslúži dar odpustkov, ktorý prostredníctvom tohto dekrétu, vydaného v súlade s vôľou pápeža Františka, veľkodušne udeľuje v Roku sv. Jozefa Apoštolská penitenciária.
Udeľujú sa úplné odpustky za obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) veriacim, ktorí sa zrieknu akéhokoľvek hriechu a budú sa podieľať na Roku sv. Jozefa skutkami a spôsobmi stanovenými touto Apoštolskou penitenciáriou.
a) Sv. Jozef, opravdivý muž viery, nás pozýva, aby sme znovuobjavili svoj synovský vzťah k Otcovi, obnovili svoju oddanosť modlitbe a skrze počúvanie a hlboké rozlišovanie plnili Božiu vôľu. Udeľujú sa úplné odpustky tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať nad modlitbou Otče náš, alebo sa zúčastnia na aspoň jednodňovej duchovnej obnove, ktorá zahŕňa meditáciu o sv. Jozefovi.
b) Evanjelium prisudzuje sv. Jozefovi prívlastok „spravodlivý človek“ (porov. Mt 1, 19): on, ktorý je strážcom „intímneho tajomstva, ktoré spočíva v hĺbke srdca a duše“,1 uchovávateľom Božieho tajomstva a teda ideálnym patrónom vnútorného fóra, nás nabáda znovuobjaviť hodnotu ticha, rozvážnosti a vernosti v plnení vlastných povinností. Čnosť spravodlivosti exemplárne žitá sv. Jozefom, je plným stotožnením sa s Božím zákonom, ktorý je zákonom milosrdenstva, „pretože práve Božie milosrdenstvo vedie k uskutočneniu pravej spravodlivosti“.2 Preto tí, ktorí po príklade sv. Jozefa vykonajú skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva, rovnako môžu získať dar úplných odpustkov.
c) Hlavnou súčasťou povolania sv. Jozefa bolo to, že bol ochrancom Svätej rodiny z Nazareta, ženíchom preblahoslavenej Panny Márie a Ježišovým otcom pred zákonom. Aby boli všetky kresťanské rodiny povzbudzované vytvárať rovnaké ovzdušie intímneho spoločenstva lásky a modlitby, aké prežívala Svätá rodina, udeľujú sa úplné odpustky tým, čo sa v rodinách alebo spoločne ako snúbenci modlievajú svätý ruženec.
d) Boží služobník Pius XII. zaviedol 1. mája 1955 sviatok sv. Jozefa, robotníka, „s úmyslom, aby všetci uznali dôstojnosť práce, a aby táto inšpirovala spoločenský život a zákony založené na rovnakom rozdelení práv a povinností“.3 Preto bude možné udeliť úplné odpustky tým, ktorí denne zveria svoju prácu pod ochranu sv. Jozefa, a každému veriacemu, ktorý bude v modlitbe prosiť o príhovor tohto robotníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, našiel zamestnanie, a aby práca každého človeka bola dôstojnejšia.
e) Útek Svätej rodiny do Egypta „nám ukazuje, že Boh je tam, kde je človek v nebezpečenstve, kde trpí, uteká, pociťuje odmietnutie a opustenosť“.4 Úplné odpustky sa udeľujú veriacim, ktorí sa pomodlia Litánie k sv. Jozefovi (pre latinskú tradíciu), alebo akatist k sv. Jozefovi, celý alebo aspoň nejakú časť (pre byzantskú tradíciu), alebo nejakú inú modlitbu k sv. Jozefovi, vlastnú iným liturgickým tradíciám, modlitbu za prenasledovanú Cirkev ad intra a ad extra a za úľavu pre všetkých kresťanov, ktorí trpia akýmkoľvek prenasledovaním.
Svätá Terézia z Avily spoznala v sv. Jozefovi ochrancu vo všetkých situáciách života: „Zdá sa, že iným svätým Boh udelil schopnosť pomáhať nám v tej alebo onej potrebe, pokým ja som zažívala, že slávny sv. Jozef rozšíril svoj patronát na všetky“.5 Nie tak dávno sv. Ján Pavol II. pripomenul, že postava sv. Jozefa sa „pre Cirkev v našej dobe znovu stáva aktuálnou v súvislosti s novým kresťanským tisícročím“.6
Na opätovné potvrdenie patronátu sv. Jozefa nad Cirkvou Apoštolská penitenciária okrem už uvedených okolností udeľuje úplné odpustky aj veriacim, ktorí sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo vykonajú pobožnosť ku cti sv. Jozefa napríklad „K tebe blahoslavený Jozef“, zvlášť pri príležitosti 19. marca a 1. mája, na sviatok Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa, na nedeľu sv. Jozefa (podľa byzantského obradu), na 19. deň každého mesiaca a každú stredu, teda v deň venovaný pamiatke na tohto svätca podľa latinskej tradície.
V aktuálnej situácii ohrozenia zdravia sa dar úplných odpustkov zvlášť vzťahuje na starých, chorých, zomierajúcich a všetkých tých, čo z legitímnych dôvodov nemajú možnosť vychádzať z domova, ktorí sa v duchu zrieknu každého hriechu a s úmyslom splniť tri zvyčajné podmienky, len čo to bude možné, pomodlia sa doma alebo tam, kde sa pre prekážku zdržiavajú, pobožnosť ku cti sv. Jozefa, útechy chorých a patróna dobrej smrti, ponúknuc s dôverou Bohu svoje bolesti a strasti svojho života.
Aby sa pastoračne uľahčilo udelenie Božej milosti prostredníctvom moci kľúčov, penitenciária veľmi prosí všetkých kňazov, ktorí sú vybavení potrebnými fakultami, aby veľkodušne vysluhovali sviatosť pokánia a rozdávali chorým sväté prijímanie.
Tento dekrét platí počas Roku sv. Jozefa bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie.
V Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie 8. decembra 2020.
Kardinál Mauro Piacenza
vyšší penitenciár
Krzysztof Nykiel
regent
L. + S.
Prot. n. 866/20/I
1 PIUS XI.: Discorso in occasione della proclamazione dell’eroicità delle virtù della Serva di Dio Emilia de Vialar. In: L’Osservatore Romano, roč. LXXV, č. 67, 20. ‒ 21. marca 1935, 1.
2 FRANTIŠEK: Generálna audiencia (3. februára 2016).
3 PIUS XII.: Discorso in occasione della Solennità di San Giuseppe artigiano (1. mája 1955). In: Discorsi e Radiomessaggi di Sua Santità Pio XII, XVII, 71‒76.
4 FRANTIŠEK: Anjel Pána (29. decembra 2013).
5 TERÉZIA z AVILY: Vita, VI, 6 (tal. preklad in Ead., Tutte le opere, a cura di M. Bettetini, Milano 2018, 67).
6 JÁN PAVOL II.: apošt. exhortácia Redemptoris custos o osobe sv. Jozefa a jeho poslaní v živote Krista a Cirkvi (15. augusta 1989), 32.